Ona sanja o Ljubljani [Slovak translation]

Ona sníva o Ľubľane,

keď každé rano o piatej vstáva.

Ona sníva o Ľubľane,

očí sú ťažké a ospalé.

Na stanici čaka vlak,

a už osem rokov je takto,

včera bol dážď a tma,

obloha je dnes jasná.

Mama jej nedala nádej

a otec zabudol ju objať.

Nechce byť stará v duši,

a si v snoch maľuje lepší svet.

Ona sníva o Ľubľane,

keď na prvej prestávke ide na cigaretu,

a popol odvial vietor,

akoby nechcel byť zajatý

Niech neide - to jej povedz,

lebo dýcham pre ňu,

bez nej môj život bude isť v temnotu.

Niech neide - to jej povedz,

lebo budem dávať jej všetko -

vieru v seba, sny, nádej.

Kam ma vedie ten život,

teraz nadáva bez slov,

lebo má dosť čakania

dlhých dní a rokov.

Kam ju vedie šedá cesta,

jej skrytá nádej.

Rada by chcela z dediny do mesta,

by niekto jej dvere otvoril.

Ona sníva o Ľubľane,

a nevie, že ľudia tam tiež sú sami.

Od smútku je slepá,

a nevie aká je krásna sama v sebe.

Ona sníva o Ľubľane,

lebo rada by šla dopredu

a nevie, že je niekde niekto,

kto ticho sníva o nej.

Niech neide - to jej povedz,

lebo dýcham pre ňu,

bez nej môj život bude isť v temnotu.

Niech neide - to jej povedz,

lebo budem dávať jej všetko -

vieru v seba, sny, nádej. (2x)

Ona sníva o Ľubľane...