Bolo treba nadýchnuť sa, aby som sa mohla rozhliadnuť navôkol
Prechádzka po Havane a kávička oproti Malecónu
Spomienky vo mne ožívajú, z môjho vnútra vyrážajú von tŕne
Všetko, čo nevyriešiš hneď, sa skôr či neskôr objaví znova
Ale my na seba pozeráme, máme za sebou ťažký rok
Uvidíme, či dokážeme začať odznova
Bez toho, aby sme nevenovali viac času minulosti
Lebo svet je plný dobrých žien a mužov
Spievam odvážnym
Tí, čo nosia vlajku pravdy
Tým, ktorí sú schopní vcítiť sa do kože iného
Tí, ktorí sa nepodieľajú na neprávostiach
Nepozerajú do okien susedovi
Tí, ktorí sa nezmieria a neustrnú
Tí, ktorí vždy polievajú svoje korene
Tebe, môj spoločník, ktorý ku mne vystieraš ruku
Tvojmu láskavému srdcu
Zvedavo si ma obzeráš
Pozeráš na mňa s úctou
A nežne bozkávaš každý kúsok môjho tela
Máš v očiach slnečnice
A keď na mňa pozrieš, som tá najjasnejšia hviezda
Keď sa usmeješ, celé nebo sa rozžiari
A ja spím, v duši cítim mier a pokoj (2x)
Je treba začať znova žiť, aby sme si vedeli vychutnať život
Dávam si dohromady nápady, premýšľam ako napredovať
Pred veľkým skokom vpred radšej najprv o krôčik ustúpim
Všetko, čo som nedoriešila
Sa ku mne vráti ako bumerang
Ale usmejeme sa
Dajako prežijeme
Všetko, čo sme sa naučili
Je už za mnou, nevenujem tomu viac času, lebo svet je plný dobrých mužov a žien
A tak spievam tým, čo sa vedia zomknúť
Pokorným, ktorí hľadajú mier
Citlivým bytostiam, ktorí sa starajú o iných a vedia milovať
Všetkým tým, ktorí bojujú za naše práva
Pozerajú na všetkých rovnako
Tým, ktorí nesúdia
A tým, ktorí sú ochotní podeliť sa
Tebe, môj spoločník, čo máš čistú dušu
Tvojmu láskavému srdcu
Rešpektuješ môj životný priestor
Pozorne ma počúvaš
A nežne bozkávaš každý kúsok môjho tela
Máš v očiach slnečnice
A keď na mňa pozrieš, som tá najjasnejšia hviezda
Keď sa usmeješ, celé nebo sa rozžiari
A ja spím, v duši cítim mier a pokoj (2x)
"Pokrok ľudskej rasy si nevyhnutne vyžaduje existenciu ľudí, ktorí v hĺbke duše nachádzajú šťastie svojho života v službe iným."