Kiež by som sa mohol proste zobudiť
v svete lásky
bez starých duchov
ktoré ma stále prenasledovali.
Kiež by som proste mohol ťa bozkať,
bez zlých spomienok na chladné jari
bez obrazov utrpenia
ktoré nás proste nepustia
Lebo môj život je hra bez hraníc,
únavný príbeh, vytrhnutie strán,
na ktorých sa nič nepíše.
Lebo môj život je večné padanie,
keď počítam porážky, nič neostane
len ešte nosím návyky
a vždy na tom ostane.
Kiež by som mohol ťa prebudiť,
kávu ti variť, doniesť do posteli,
potom ťa bozkať,
ale to není možné.
Kiež by som sa mohol zamilovať
do malej krajanky, na nejakej čištine,
hore vo vesmíre
takže nemôžem vidieť dole.